O výstupoch, vyznačených chodníkoch a helikoptérach

Autor: Štefan Bangha | 9.5.2013 o 15:27 | Karma článku: 5,97 | Prečítané:  609x

Predstavte si, že si vyrazíte na túru. Je priaznivé počasie a vy sa vyberiete na nejaký kopec. Prídete na miesto a vidíte, že na vrchol premáva lanovka. Nasadnete teda a veziete sa hore.  Cesta lanovkou je príjemná a pohodlná, svieti slnko, pofukuje vietor. Dorazíte do cieľa, niekam sa posadíte a kocháte sa nádherným výhľadom. Na ďalší krát sa vyberiete na ten istý kopec, ale lanovka z technických príčin nepremáva. Výstup teda musíte absolvovať peši. Vyleziete na vrchol, zadychčaní a spotení, smädní, hladní, trochu zničení. Hore vás čaká ten istý výhľad ako minule. A predsa ho vnímate trochu inak. Možno sú to len endorfíny, možno aj vnútorný pocit, že dnes si ho akoby trochu viac zaslúžite.

Keby som to hrubo zjednodušil, dalo by sa povedať, že na svete sú dve skupiny ľudí. Takí, čo to majú v živote ľahšie a na ten svoj vrchol šťastia, spokojnosti a vnútorného pokoja sa vyvezú lanovkou.  Prijemne, pohodlne, po sediačky. No a potom takí, čo z rôznych dôvodov fungujú bez lanovky a na kopec sa musia vyštverať peši. Výstup býva pritom často namáhavý, náročný, strmý, skalistý. A občas aj dosť nebezpečný. Hlavne keď podaktorí vybočia z vyznačeného chodníka. Či už je to z hlúposti, nevedomosti, ľudskej zvedavosti, alebo čistej túžby po dobrodružstve. Čo pravda nie vždy dopadne dobre. Dochádza k pošmyknutiam, pádom ale i vážnym úrazom. Občas to skončí odreninami, občas jazvami na celý život. Ale chvalabohu existuje horská záchranná služba, preprava zranených  a helikoptéry. No a keď vylezú na vrchol (a nie všetkým sa to podarí), sú zadychčaní, spotení, smädní,  zničení. Zároveň plní dojmov, zážitkov a mierne zmätení. A tí čo sa rýchlo a pohodlne vyviezli lanovkou, na nich pozerajú s údivom a tak trochu nechápavo.

Asi ste uhádli, do ktorej skupiny patrím ja. Za tie roky pozorovania som si celkom vycibril akýsi šiesty zmysel a mám pocit, že jedných a druhých dokážem takmer na prvý pohľad rozoznať. Neviem presne čím, asi na základe mimiky, gestikulácie, proste celkového pôsobenia. Musím sa priznať, že lanovkárom som odjakživa tajne závidel. No a s tými nelanovkármi cítim úzku duševnú spriaznenosť.  

Pred niekoľkými mesiacmi do môjho života vstúpila skupina veľmi milých a zaujímavých ľudí. Neskôr sa z nás vykryštalizovalo jadro piatich dosť blízkych priateľov. Z toho sme dvaja – ja a jedna  ešte jedna nelanovkárka  - s ktorou z logických dôvodov máme k sebe najbližšie. Vídame sa najčastejšie, dokonca bývame iba pár metrov od seba. Ďalej jeden zaujímavý prípad, ktorý sa na vrchol vybral peši, hoci dušou i srdcom je to skôr lanovkár. Potom jeden veľmi mladý, ešte tak povediac pred výstupom, ale tipujem, že sa vydá skôr lanovkou, čo je v jeho prípade rozhodne lepšie. No a jeden jednoznačný lanovkár. Nedávno sme sa stretli u mňa štyria, ten zaujímavý prípad nemohol. A došla reč na výstupy na vrchol. Ja a tá druhá nelanovkárka sme sa pustili do rozprávania o zážitkoch a skúsenostiach z tých našich výstupov,  namáhavých, náročných, strmých, skalistých. Aj o vybočeniach z chodníka. O pošmyknutiach pádoch, aj o vážnych úrazoch. O prepravách helikoptérou, aj o tých pobytoch v nemocnici a sieťovaných posteliach. Mladý sa myslím trochu a nudil a aj skôr odišiel.  Zato lanovkár pozorne počúval. S údivom a tak trochu nechápavo. Ale mal som pocit, že s veľkým záujmom. Neskôr odišla aj nelanovkárka a ostali sme iba my dvaja. Rozprávanie pokračovalo a ja som bol tak trochu rád, že sa o tie svoje zážitky mám s kým podeliť. Uvedomil som si, ako je fajn, že existujú jedni aj druhí. A že sa občas na tom vrchole aj stretneme a dáme do reči. A keď máme otvorené srdcia a sme vnímaví, môžeme byť jedni pre druhých nesmierne obohacujúci.   

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Rakúska úľava pre demokratov, varovanie pre populistov

Väčšinu politikov a ich tímov musel nad výsledkami obliať studený pot.

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Po zrátaní 70 percent hlasov z volebných urien je nereálne, aby Hofer nepriaznivý stav zvrátil.

SVET

Rakúskym prezidentom bude holandský šľachtic z Ruska

Tiahnuce sa voľby vyhral Alexander Van der Bellen.


Už ste čítali?